Novinári! Je vám to skutočne jedno?

Autor: Alexander Barna | 24.11.2011 o 12:14 | (upravené 29.11.2011 o 13:16) Karma článku: 10,33 | Prečítané:  1263x

Niekoľko uplynulých dní bolo výnimočných. Jednak udalosťami, ktoré na našej politickej scéne nemajú obdobu, ale aj niečím iným. Začalo sa otvorene(jšie) hovoriť o veciach, ktoré boli, ako sa zvykne hovoriť, „verejným tajomstvom“.  Skrátka o veciach, o ktorých veľa ľudí vie, rozpráva sa o nich v súkromí, no verejne sa o tom mlčí. V akejsi obave... Ozaj, v obave z čoho vlastne?

Začnem, dnes už tradične (no sľubujem, že v mojom prípade naposledy) známym citátom pani premiérky... o odpočúvaní, legálnom či nelegálnom, novinároch a demokracii... Ale veď to už poznáte. Skúsim sa na to pozrieť, ale z inej stránky, o ktorej sa doteraz nehovorilo. O motivácii tohto výroku. Bude možno trošku prekvapením, ale musím napísať, že celkom rozumiem motivácii, ktorá viedla k tomuto (dnes si už môžeme priznať nešťastnému) výroku. Tá vychádza z predstavy demokracie, na ktorej ochranu a kontrolu tu máme nezávislých novinárov a nezávislé médiá. Táto (idealistická) predstava stojí na predpoklade, že novinári a médiá sú skutočne nezávislé a viac menej objektívne hodnotia udalosti a sami iniciatívne odhaľujú nepravosti, ako sú klientelizmus a korupcia. Priznávam, v takto ideálnom svete, by požiadavka na ochranu novinárov (ktorá bola ideou myšlienky a neskôr aj výroku samotného) mala prinajmenšom právo na existenciu. Realita je však iná...

Pre mňa osobne boli včera viac ako obsah samotných prepisov, prekvapením reakcie novinárov, žurnalistov a vôbec ľudí pohybujúcich sa v blízkosti médií. Nie tie verejné, ale tie v diskusiách na Facebooku. V okruhu svojich známych a priateľov. Dali by sa zhrnúť asi takto: všetci vedeli o tom ako to funguje, niektorí z nich sa úprimne tešili, že to konečne prasklo. Fajn, som rád že sú tu ešte slušní žurnalisti, lenže...

Prečo tá odvaha priznať si reálny stav len v kruhu svojich priateľov? Kam sa podelo to poslanie novinára, kde prím by mala hrať objektivita, nezávislosť a (áno aj!!!) odvaha, pomenúvať veci pravým menom a verejne. Osobne si myslím, že takéto poslanie skutočného žurnalistu je porovnateľné s poslaním lekára a jeho vernosti Hippokratovej prísahe. A  strata objektivity, nadhľadu a nezávislosti žurnalistu je porovnateľná so stratou citu v rukách neurochirurga... Možno sa zdá, že žurnalista nič nestráca... Ale on stráca... a veľa... Prestáva byť tým „watchdogom" demokracie, ale čo je horšie (a žiaľ v našej súčasnosti aktuálne) sám sa začína podieľať na deštrukcii základných hodnôt demokracie!

Samozrejme, chápem existenčné dôvody novinárov, ich lojalitu k zamestnávateľovi. To všetko viem pochopiť, no nedokážem akceptovať to ticho a celkové tabuizovanie tejto otázky. Novinári predsa majú svoje profesijné združenia a organizácie, ktoré by mali dbať na svoj kredit. To že sa vedia aktivizovať dokázali v pondelok, keď začali dávať stanoviská ku skutočnosti, že niektorí ich kolegovia boli (legálne) odpočúvaní. Budem pozorne sledovať reakcie a stanoviská týchto združení k obsahu zverejnených prepisov. Myslím si, že pohár trpezlivosti pretiekol a pevne verím, že tí neskazení žurnalisti nájdu odvahu a verejne sa k pomerom v slovenských médiách vyjadria.

Predsa nie je normálne, aby média nie len že dovolili, aby ich prostredníctvom niekto robil politiku, no dokonca v mnohých prípadoch samé, proaktívne vstupovali do diania. Ak to bude takto pokračovať, nakoniec sa nájde nejaký politik, ktorý vymyslí „náhubkový zákon", ktorého presadením do praxe, už skutočne stratia novinári a médiá slobodu vyjadrovania. Presne tú slobodu, o ktorú sa dnes dobrovoľne sami pripravujú.

Som presvedčený o tom, že aj napriek smutnej realite, nie je nutné ani dnes prácu novinárov žiadnym spôsobom regulovať a stále je najlepším hnacím motorom zlepšovania pomerov vzájomná súťaž a konkurencia. Dnes je to na novinároch, akým spôsobom k tejto súťaži pristúpia. Či nájdu odvahu pomenúvať veci pravým menom a začnú poukazovať aj na prešľapy vlastných kolegov. Dnes je situácia na prielom v tomto prístupe taká, ako snáď od roku 1989 ešte nebola. Ľudia sú konfrontovaní s realitou a dopyt po nezávislom spravodajstve je väčší, ako kedykoľvek pred tým.

Ja som optimista a pevne verím, že sa dostaneme do stavu keď tlačovka, ak už nie politika, tak minimálne slušného a korektného človeka, nebude prezentovaná takýmto dehonestujúcim spôsobom.

Všetkým novinárom a žurnalistom, ktorí nájdu tú odvahu meniť veci k lepšiemu a stanú sa skutočnými strážcami demokracie, vopred srdečne ďakujem. Ľudia v tomto štáte si zaslúžia (už konečne) nie len slušných politikov, ale určite aj slušných novinárov!!!

 

Doplnené 29. novembra 2011: Som rád, že niekoľko dní po dopísaní mojhô blogu, môžem skonštatovať, že nie všetkým novinárom to je jedno....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Dnes je symbolom strednej Európy plot

Havlíček a ďalší cestovali do Ruska a konštatovali, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, jazyk je podobný, ale režim je úplne iný.

TECH

Ako vznikli čísla? Počítať nám pomáha nula

Keď začali mať ľudia viac vecí na počítanie, už im nestačili čiarky na stenách.

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia až o 330 percent viac.


Už ste čítali?