Alexander Barna
Otázky pre pána premiéra
Pán premiér, teraz som v rozpakoch. Po informáciách o chystaných zmenách v spoločnosti Cargo, akosi prestávam rozumieť vašim dlhodobo proklamovaným tézam o spravovaní štátneho majetku.
V podstate som OPTIMISTA, niekedy ešte stále naivne dúfajúci, že sa veci dajú zmeniť. Keď sa chce. Som však REALISTA a viem, že väčšinou sa nechce.A tak som hlavne PRAGMATIK a akceptujem, že s tým musíme žiť.Naivita vyústila v to, že som sa stal zakladajúcim členom strany Sloboda a solidarita. Realita spôsobila, že som túto stranu v apríli 2013 opustil :-( Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pán premiér, teraz som v rozpakoch. Po informáciách o chystaných zmenách v spoločnosti Cargo, akosi prestávam rozumieť vašim dlhodobo proklamovaným tézam o spravovaní štátneho majetku.
Myslím si, že nie som jediný, kto v poslednom čase akosi Ivana Mikloša nepoznáva. Musím sa priznať, že som ho veľmi dlho rešpektoval. Ako človeka ktorý ctí vecné argumenty, ktorý neskĺzava k dlhým prejavom bez obsahu a ktorého tvrdenia sú vždy výsledkom analýzy daného problému. Nuž, ale zdá sa že je tomu definitívne koniec. Čo to už naznačovala jeho „argumentácia“ v čase schvaľovania eurovalu, no jeho vyjadrenia za posledné dni, ma skutočne nútia položiť si otázku z nadpisu tohto blogu.
Niekoľko uplynulých dní bolo výnimočných. Jednak udalosťami, ktoré na našej politickej scéne nemajú obdobu, ale aj niečím iným. Začalo sa otvorene(jšie) hovoriť o veciach, ktoré boli, ako sa zvykne hovoriť, „verejným tajomstvom“. Skrátka o veciach, o ktorých veľa ľudí vie, rozpráva sa o nich v súkromí, no verejne sa o tom mlčí. V akejsi obave... Ozaj, v obave z čoho vlastne?
Včerajším rozhodnutím premiérky, opäť raz v tomto štáte, dostala slušnosť poriadnu facku. Možno to znie príliš emotívne, z mojej klávesnice asi aj pekne zaujato, no pokúsim sa to vysvetliť na známych faktoch a logických súvislostiach medzi nimi.
V utorok, 7. decembra 2010 popoludní, zhruba 20 kilometrov pred Bratislavou, vyhasol na našej "unikátnej diaľnici" ďalší život. Môže za to aj súčasné (údajne dočasné) troj-prúdové riešenie bez krajnice? Nehoda je častokrát súhra mnohých okolností a nepriaznivého sledu udalostí. V tomto prípade si však myslím, že stav diaľnice, no hlavne jej zabezpečenie a prístup kompetentných v čase vzniku nebezpečnej situácie, majú na tejto udalosti hlavný podiel. Ale veď, urobte si názor sami. Takto som situáciu a dianie na diaľnici videl a vnímal ja, v centre samotnej udalosti.
O "nie veľmi podarenej" policajnej akcii na Popradskom letisku sa toho popísalo už dosť. Dokonca už boli urobené aj patričné závery a vyvodené dôsledky. Systém je v poriadku, zlyhal jednotlivec... Ja si však na základe minimálne jednej informácie, dovoľujem tvrdiť, že systém v poriadku nie je!!! A pôjdem ďalej... tvrdím, že ak to skutočne takto funguje, je celospoločenský nebezpečný!!!
Určite sa už mnohí z vás stretli s úvahami používať na školách pri výuke výpočtovej techniky lacnejšie (úmyselne píšem lacnejšie, lebo tvrdiť, že je to úplne bez akýchkoľvek nákladov, by nebolo pravdivé tvrdenie) riešenie, než je dnešná, skoro úplná závislosť na produktoch firmy Microsoft. Hovorím o nie najlacnejšom súčasnom stave, keď skoro všetky počítače používané pri výuke, sú vybavené niektorou z verzií operačného systému Windows a niektorou z verzií kancelárskeho balíka MS Office. Stav je v podstate taký, že Windows a MS Office sa stali synonymom pre využitie počítača na "niečo rozumné".